debl0g

Dnes ráno som zase dostal facku od reality. Ráno som asi 20 metrov od autobusovej zastávky zbadal nejaku dohabanú paničku so stiahnutými galotami v miernom podrepe. Len bacha, nie ona bola 20 metrov od zastávky, ale ja. Ona stála rovno za nástupišťom bez búdok, a šťala. Tak ako som to napísal. Aj s boldom. Vôbec ju netankovalo, že na zastávke trčia nejaké dve slečny, a jedna pani. A zjavne ani to, že sa približujem ja.

Kým som prešiel pár krokov, zahĺbený do knižky, už bola oblečená. Ale o pár krokov ďalej, uznávam, už pri stromčeku, kalerábiku, či čo to tam máme … ští druhá, kolegyňa. Obe nepochybne len s jedným hlavným problémom – strechou nad hlavou. Tá prvá sa ma znenazdajky pýta:
-”Prosím Vás, ktorý autobus ide odtiaľto do Bratislavy?”
(Tak to som sa už vážnejšie zamyslel. Ako sa došťať dostať (pardón, zvyk) z Bratislavy do Bratislavy?)
“Prosím?”
(Ale teta to napravila)
“Ako sa odtiaľto dá dostať do Bratislavy? Do centra? 95kou?”
(Ahaaaaa, už mi to docvaklo)
“Jasné, 95. O chvíľku Vám ide. Áno, rovno odtiaľto.”

Druhá teta dostala došťala (hm), natiahla galoty, a prikmotrila sa ku kamarátke. Chvíľku sa dohadovali, že áno, áno, odtiaľto, 95, a nastúpili si so mnou a s úctivým “Ďakujem úctivo“.

Chvíľu som rozmýšľal. Pred pár dňami som videl jeden dobrý film – Smart People. Film o inteligentoch a ich životoch. Ako ťažko prekusujú prirodzené a jednoduché veci. A ako komplikujú život sebe a iným. Bral som to ako sebareflexiu. (Nie, ja sa len tvárim ako inteligent, inak som debil, aj mamička mi tak hovorí ) Ob4as sa tuho zamyslím, aké by všetko bolo jednoduššie, keby som mal menej rozumu a inteligentných zábran. Ja by som sa asi utekal niekam schovať a keby nebolo kam, a plno ľudí okolo, asi by som radšej držal, a išiel si vybaviť svoju vec neskôr, na niektorej zastávke, kde sa dá niekam zaliezť aspoň. Prípadne v horšom prípade by som sa proste asi pošťal. Zatiaľ sa držím, bohvie ako to bude ked budem postarší.

Babky neriešili. Niekedy mám pocit, že rozum je človeku na hovno. Že tým, že sa snaží niečo prozaické inteligentne vyriešiť, to najskôr len sprosto poserie…

This entry was posted on Piatok, Október 3rd, 2008 at 13:27 and is filed under Výkriky do tmy. You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 feed. You can leave a response, or trackback from your own site.